Základom je dobrá klietka Klietka by mala byť v prvom rade bezpečná pre obsluhu i pre zviera. Je jedno, či je v základnej výbave s mechanickými ovládacími prvkami alebo v tom najvyššom stupni výbavy s elektromotormi, základom je dobrá a zvieraťu neubližujúca fixácia tela i jednotlivých končatín. Všetky prvky by mali byť nastavené tak, aby zafixovanie zvieraťa prebehlo do jednej minúty. Pri klietke TOP 5, ktorá bola predvedená, je použitý podobný systém uchytávania popruhov ako je to pri uväzovaní lodí v prístavoch – je možné ich za plného zaťaženia uvoľniť. Fixácia prednej časti tela je riešená skríženými popruhmi, ktoré stabilizujú zviera proti stočeniu do strany a míňajú plexus solaris, čím sa predchádza nežiaducemu stŕpnutiu končatín. Fixácia tela zvieraťa v zadnej časti sa osvedčila popruhmi medzi stehnom a vemenom. Táto konštelácia chráni plod a vemeno pred poškodením. Fixácia končatín a ich zdvihnutie by mali byť riešené tak, aby umožňovali dobrý prístup k paznechtu zo všetkých strán a možnosť posúdenia uhla, ktorý zviera chodidlová plocha a os končatiny. To je totiž predpoklad správneho vykonania úpravy paznechtov. Pri prednej končatine sa osvedčil navíjací mechanizmus, ktorý pracuje podobne ako voľnobežka na bicykli. Obsluha dokáže bez problémov končatinu zafixovať, zviera však mechanizmus neuvoľní. Fixovanie zadnej končatiny je dvojstupňové. Dvíhanie nad pätovým kĺbom zabezpečuje, aby zviera malo všetky kĺby uvoľnené (nedochádza k naťahovaniu končatiny) a aby hmotnosť tela prenieslo do popruhu. Je dobré, ak je klietka riešená univerzálne, t.j. okrem paznechtovania umožňuje aj iné zákroky (napr. tzv. vyšetrovky, aplikácia antibiotík, zavedenie pažerákovej sondy).
Základom je dosiahnuť korektný postoj zvieraťa
Ing. Mokráň predviedol funkčné ošetrenie paznechtov, ktoré sa skladá z piatich krokov. Na úpravu paznechtov bola vybraná dojnica, ktorej foot score bolo 3 (t.j. uhol medzi pozdĺžnou osou tela a medzipaznechtovou štrbinou bol väčší ako 23 °(obr.1). Po zákroku mala dojnica foot score 1 (spomínaný uhol bol do 17°), čo bolo dosiahnuté vďaka vhodnému rozloženiu hmotnosti medzi vonkajším a vnútorným paznechtom (obr.9). Funkčná úprava paznechtov sa vykonáva v piatich krokoch:
1. skrátenie menšieho paznechtu na 7,5 cm (pri predných končatinách je to spravidla vonkajší a pri zadných vnútorný). Nasleduje jeho stabilizácia pri ponechaní viditeľnej hrúbky chodidla minimálne 0,5 cm (obr.2 a 3).
2. Väčší paznecht sa prispôsobí dĺžkou a hrúbkou tak, aby bola došľapová plocha chodidla rovná a aby zvierala s osou končatiny uhol 90° (obr.4). Na posúdenie kvality práce môžete použiť aj paznechtársky nôž (obr.5).
Medzipaznechtovú štrbinu je potrebné obrezať a ubrať životný priestor anaeróbnym baktériám. Rovnako sa v tomto kroku stenčí oblasť pod úponom povrchového ohýbača prsta, pričom treba brať ohľad na axiálny nosný okraj paznechtu.
3. Prípadné farebné zmeny a defekty musia byť odľahčené veľkoplošne, aby nedochádzalo k opätovnému dráždeniu postihnutého miesta.
4. Odstráni sa prebytočná rohovina v oblasti vankúšikov
Nezabúdajte na dokumentáciu
Jedna vec je začať, druhá je správne pokračovať. Preto sa odporúča viesť dôslednú evidenciu stavu a ošetrenia jednotlivých končatín každej dojnice. Inak si len ťažko dokážete „urobiť poriadok“ v zdravotnom stave končatín, ktorý je druhou najčastejšou príčinou vyraďovania dojníc v stádach a okrem priamych dopadov na zdravie a úžitkovosť vplýva nepriamo aj na prejav iných ochorení: veľmi často sa stáva, že zviera s chorými končatinami si ľahne takmer okamžite po návrate z dojárne a v tomto čase neúplne uzavretý ceckový zvierač je voľnou cestou pre baktérie. Zdravé zviera by sa išlo najprv napiť, potom nažrať a zas napiť a za tento čas by došlo k uzavretiu ceckového kanálika.
